(ARP) Vocabulèro de l'ivrico
La lengoua est oncora en cors de crèacion, les enformacions ci-aprés povont changiér a tot moment.
Cét articlo est una sos-partia de mon articlo prencipâl sur la lengoua ivrica.
Les fins de prononciacion entre parentèses sont por quand los mots se dèclinont, en aponse ou en remplacement de la darriéra consona.
Los mots avouéc d'ètêles devant notont un mot qu'est pas atèstâ a l'època, mas qu'at ètâ reconstituâ.
Los mots en grâs sont en ivrico d'houi, los mots en italico sont dos mots diens d'ôtres lengoues (ivrico ancian et meyen enclus).
Nombros
La colona "aparentâ en bâsco" balye pas una traduccion en bâsco, mas un mot qu'at a pou prés la méma ètimologie.
Nombro | Ibèro | Ivrico | AFE | Aparentâ en bâsco | Notes |
---|---|---|---|---|---|
0 | tus | ćus | /kʃys/ | huts | |
1 | *bat | bat | /bät/ | bat | vient ben-lèf du bâsco "bat" |
2 | bi | byi | /bji/ | bi | |
3 | irur | irur | /ˈi.ð̞ʏr/ | hiru | |
4 | laur | löur | /lɘwr/ | lau | |
5 | bors | baus | /bows/ | bost | |
6 | śei | cei | /ʃɪj/ | sei | vient ben-lèf d'una lengoua indo-eropèna |
7 | sisbi | cisbi | /ˈʃiz.bɪ/ | zazpi | |
8 | sorse | sause | /ˈsow.sɛ/ | zortzi | |
9 | nöuń | /nɘwn/ | du gôlouès "naun" | ||
10 | abaŕ | ambar | /ˈɑ̃ʌ̯̃.bɔr/ | hamar | |
11 | elf | /elf/ | du tuche "elf" | ||
12 | sfölf | /sfɘlf/ | du tuche "zwölf" | ||
20 | oŕgei | orgei | /ˈor.gɪj/ | hogei | |
40 | *bi-oŕgei | byirorgei | /ˈbji.ð̞ʊr.gɪj/ | berrogei | |
50 | *bi-oŕgei-ta-abaŕ | byirorgeit ambar | /ˈbji.ð̞ʊr.gɪjt ˈɑ̃ʌ̯̃.bɔr/ | berrogeita hamar | |
50 | *erdi-atun | erdatun | /ˈer.dɔ.tɘ̃/ | ||
60 | *irur-oŕgei | irorgei | /ˈi.ð̞ʊr.gɪj/ | hirurogei | |
80 | *laur-oŕgei | löurgei | /ˈlɘwr.gɪj/ | laurogei | |
100 | *atun | atun | /ˈä.tʏ̃ɘ̯̃/ | ehun | |
200 | *bi-atun | byiratun | /ˈbji.ð̞ɔ.tʏ̃ɘ̯̃/ | ||
1 000 | mir | /mir/ | mila | vient d'una lengoua romana |
- 11 - 12 : elf et sfölf vegnont du tuche, sont plus corents que ambrak bat et ambrak byi.
- 11 - 19 : ambrak (vient de "*abaŕ-ke") puis lo chifro entre 1 et 9 : ambrak bat, ambrak byi, ambrak irur...
- 21 - 39 : l'anciana forma "*oŕgei ta" at fusionâ en orgeit(a) : -a finâl unicament si lo chifro d'aprés comence pœr una consona : orgeita bat, orgeita byi, orgeit irur...
- 41 - 99 : mémo fonccionament que de 21 a 39, mas avouéc byirorgei, irorgei puis löurgei.
- 50 : si lo nombro est prècis, sèrvir byirorgeit ambar, sinon sèrvir erdatun. byirorgeit ambar tembannak = "prècisèment 50 enfants" mas erdatun tembannak = "environ una cinquantêna d'enfants".
- 100, 120, 140, 160, 180, 200 : bausorgei, ceiorgei, cisborgei, sausorgei, nöunorgei puis ambarrorgei sont de formes ancianes, oncora sèrvies pœr fâre tradicionél mas y'est râro. Sinon, sèrvir atun puis lo nombro de 1 a 99 : atun bat, atun byi, atun irur...
- U dela de 200 : fusionar lo nombro des centênes avouéc atun : byiratun, iratun, löurratun, bausatun, ceiatun, cisbatun, sausatun, nöunatun.
Diccionèro
- adj. : adjèctif
- adv. : advèrbo
- card. : nombro cardinâl
- cjc. : conjonccion de coordinacion
- entèrj. : entèrjèccion
- nc. : nom comon, substantif
- pron. : pronom
- vt. : vèrbo transitif
- ve. : vèrbo entransitif
A
adin /ˈä.dɪ̯̃ẽ(n)/ nc. : gentilyèsse.
De l'ibèro adin.adju /ˈä.dʒʏ/ entèrj. : adiu.
De l'arpitan adiu.aiń /ɛjn/ nc. : glâce.
De l'ibèro ain, come lo bâsco aintzi.ainer / aińer /ɛj.nɛr/ nc. adj. : blanc.
De l'ibèro ainara, de ain (glâce) puis -ara (color).ainet / aińet /ˈɛj.nɛt/ nc : givro.
De l'ivrico ancian ainet, de ain (glâce) puis *-et (diminutif).aise /ˈɛj.sɛ/ nc. : vent.
De l'ibèro aise, come lo bâsco haize.aisezumen /ˈɛj.sɛ.θʏ.mɛ̯̃œ̃(n)/ nc. : corent d'êr. De l'ivrico meyen *aisezumen, de aise (vent) puis zumen (chemen).
aisi /ˈɛj.sɪ/ adj. : ventos.
De l'ibèro aise puis lo sufixo -i (adjèctivacion).AKAB /ˈä.kɔp(b)/ entèrj. : ACAB.
De l'anglês All Cops Are Bastards.ama /ˈä.mɔ/ nc. : mâre.
De l'ibèro ama, come lo bâsco ama.ambac /ˈɑ̃ʌ̯̃.bɔʃ/ nc. : dangiér.
De l'ibèro abaś, du prèfixo a- puis lo mot baś.ambakar /ˈɑ̃ʌ̯̃.bɔ.kɔr/ nc. : solituda, isolament.
De l'ibèro abakaŕ, du prèfixo a- puis lo mot bakaŕ.ambar /ˈɑ̃ʌ̯̃.bɔr/ card. : 10.
De l'ibèro abaŕ, come lo bâsco hamar.amber /ˈɑ̃ʌ̯̃.bɛr/ nc. : nôviôtât.
De l'ibèro aber, du prèfixo a- puis lo mot beŕi.an /ɑ̃ʌ̯̃(n)/ adj. : grand.
De l'ibèro an, come lo bâsco handi.anar /ˈä.nɔr/ nc. : povêr.
De l'ibèro anar, come lo bâsco ahal.anar isar /ˈä.nɔr ˈi.sɔr/ ve. : povêr.
De anar (povêr) puis isar (étre).ár /ɛr/ cjc. : ou bien (por les quèstions fèrmâyes).
Por les quèstions uvèrtes, vêre ed.
Dè-nominalisacion de anar, come al en bâsco.àran /ˈɔ.ð̞ɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : valâye.
De l'ibèro aran, come lo bâsco aran.àreg /ˈɔ.ð̞ɛk(g)/ nc. : torn.
De l'ibèro arego, du prèfixo a- puis lo mot ego.arfer /ˈär.fɛr/ nc. : trufa.
De l'ivrico valêsan arpfer, du tuche ancian *Ärpfel, come lo hiôt-alemand Erdapfel puis lo nêrlandês aardappel.àrgaran /ˈɔr.gɔ.ð̞ɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : adrêt, valâye orientâye u miéjorn.
De àrgi (lumiére) puis aran (valâye).àrgi /ˈɔr.gɪ/ nc. : lumiére.
De l'ibèro aŕgi, come lo bâsco argi.àrgi egir /ˈɔr.gɪ ˈe.gɪr/ vt. : ècleriér.
De àrgi (lumiére) puis egir (fâre).àrgiai /ˈɔr.gjɛj/ adj. : luminos.
De l'ibèro aŕgiai, de aŕgi puis lo sufixo -i (adjèctivacion).àrgilus /ˈɔr.gɪ.lʏs/ nc. : solstice d'étif.
De l'ibèro aŕgilus, dapuis aŕgi (lumiére) puis lus (long), litèrâlament "lumiére longa".àrt /ɔrt/ nc. : pâre.
De l'ibèro art.ata /ˈä.tɔ/ nc. : pôrta.
De l'ibèro ata, come lo bâsco ate.atun /ˈä.tʏ̃ɘ̯̃(n)/ card. : 100.
De l'ibèro *atun, come lo bâsco ehun.aturror /ˈä.tʏ.rʊr/ nc. : ârc de St-Marten.
De l'ibèro atuŕor, de ata (pôrta) puis uŕor (luen).àvir /ˈɔ.vɪr/ nc. : mariâjo.
De l'ibèro abir, du prèfixo a- puis lo mot bir.àx́ /ɔxː/ nc. : mêson tradicionèla.
Por la mêson diens un sens plus lârjo, vêre mas.
De l'ibèro aŕś, come lo bâsco etxe.
B
bâ /bä/ : marca afirmativa ou emfatica.
L'accent circonflèxo dit qu'y'est tonico, por bien montrar l'emfase.
Dèrivâ de la conjuguêson ba (y'est).bác /bɛʃ/ adj. : sârvâjo (conotacion pèjorativa), dangeros.
A pas confondre avouéc cuc qu'at pas la méma conotacion.
De l'ibèro baś, come lo bâsco basa.baiser /ˈbɛj.sɛr/ nc. : bouesc, forèt.
De l'ibèro baiser, come lo bâsco baso.bakar /ˈbä.kɔr/ adj. : sol.
De l'ibèro bakaŕ, come lo bâsco bakar.bakarrek /ˈbä.kɔ.rɛk/ nc. : luè isolâ. De bakar (sol) puis lo sufixo -ek (luè).
bakarrok egir /ˈbä.kɔ.rʊk ˈe.gɪr/ ve. : s'isolar.
De bakar (sol), ok (sè-mémo) puis egir (fâre).bakartoc /ˈbä.kɔr.tʊʃ/ nc. : lof sol.
De l'ibèro bakaŕtoś, de bakaŕ (sol) puis toś (lof).bat /bät/ card. : 1.
Ben-lèf du bâsco bat. En ibèro, ban est atèstâ.batek /ˈbä.tɛk/ pron. : plus que d'yon.
Come lo bâsco batek, de bat (yon) puis -ek (pluriél), ben-lèf enfluenciê dapuis lo bâsco.baus /bows/ card. : 5.
De l'ibèro bors, come lo bâsco bost.beg /bek/ nc. : uely.
De l'ibèro bege, come lo bâsco begi.beiar /ˈbɪ.jɔr/ nc. : devêr.
De l'ibèro beiar, come lo bâsco behar.beis /bɪjs/ adj. : nêre.
De l'ibèro bels, come lo bâsco beltz.belaur /ˈbe.lowr/ nc. : filye.
De l'ibèro belauŕ, come lo bâsco belaun.belec /ˈbe.lɛʃ/ nc. : enfant de.
Sèrvi prècisament por prègiér de l'enfant de quârqu'yon, sinon por parlar d'un enfant en gènèrâl, sèrvir temban.
De l'ibèro beleś, come lo bâsco belaun.bendi /ˈbɛ̯̃œ̃.dɪ/ nc. : montagne.
De l'ibèro bendi, come lo bâsco mendi.ber /ber/ nc. : nèssence.
De l'ibèro beŕ.berri /ˈbe.rɪ/ adj. : nôf, nôviô.
De l'ibèro beŕi, come lo bâsco berri.bex́ /bexː/ adj. : ôtro.
De l'ibèro beŕs, come lo bâsco beste.bex́lut /ˈbex.lʏt/ nc. : accent.
De l'ivrico ancian beŕslut, de beŕs (ôtro) puis lut (son).biliź /ˈbi.lɪθː/ nc. : lengoua (lengouâjo).
De l'ibèro bilitz, de bilos (ensemblo) puis its (mot).bilos /ˈbi.lʊs/ nc. : tribu, popllo, groupo, ensemblo.
De l'ibèro bilos, come lo bâsco bildu.birrek /ˈbi.rɛk/ nc. : poplo + cultura + lengoua.
De bil (diminutif de bilos) puis -ek (colèctif).biurrin /ˈbjy.rɪ̯̃ẽ(n)/ nc. : fèr, aciér.
De l'ibèro burin, come lo bâsco burdina.byi /bji/ card. : 2.
De l'ibèro bi, come lo bâsco bi.byin /bjɪ̯̃ẽ(n)/ nc. : chemin, via.
De l'ibèro bin, come lo bâsco bide.byinfer /ˈbjɪ̯̃ẽ.fɛr/ nc. : chemin de fèr.
De byin (chemin) puis fèr (fèr).byir /bjir/ nc. : produccion.
De l'ibèro bir.byis /bjis/ nc. : semana.
De l'ibèro bis, dèrivâ de l'ibèro sisbi (7).byisaur /ˈbji.sowr/ nc. : céta semana.
De l'ibèro bisaur, de bis (semana) puis aur (céta).
C
cai /ʃɛj/ adj. : fôrt.
De ce (fôrce) puis -i (adjèctivacion), transformâ en cai por difèrenciér de cei.cais /ʃɛjs/ nc. : fèblèsse.
De l'ibèro keis, de ke (fôrce) puis is (nègacion), transformâ en cais per enfluence dapuis cai.caisi /ˈʃɛj.sɪ/ adj. : fêblo.
De cais (fèblèsse) puis -i (adjèctivacion).calir /ˈʃä.lɪr/ nc. : argent, monèye.
De l'ibèro śalir, come lo bâsco sali ou zalir.calirrex́ /ˈʃä.lɪ.rɛxː/ nc. : marchiê.
De calir puis lo sufixo de luè -ex́.ce /ʃe/ nc. : fôrce, pouessience.
De l'ibèro ke. Transformâ en "ce" por la distinccion avouéc ke (fumâye).cei /ʃɪj/ card. : 6.
De l'ibèro śei, come lo bâsco sei. Vient ben-lèf d'una lengoua endo-eropèna.cèx /ʃɛx/ adv. : très, biôcôp, plen.
Du francês liyonês cher.cibpi /ˈʃis.bɪ/ card. : 7.
De l'ibèro sisbi, come lo bâsco zazpi.cu /ʃy/ nc. : fuè.
De l'ibèro śu, come lo bâsco su.curo /ˈʃy.ð̞ʊ/ nc. : trou.
De l'ibèro suro, come lo bâsco zuro.curode /ˈʃy.ð̞ʊ.dɛ/ nc. : èclarcia.
De l'ibèro surode, de suro (trou) puis ode (niola).
Ć
ćidei /ˈkʃi.dɪj/ adj. : adèquat.
De l'ibèro kidei, come lo bâsco kide.ćuc /kʃyʃ/ adj. : sârvâjo (conotacion netra).
A pas confondre avouéc bác qu'at pas la méma conotacion.
De l'ibèro tuś, ben-lèf dèrivâ de l'ibèro toś (lof).ćur /kʃyr/ nc. : donacion.
De l'ibèro tuŕ.ćus /kʃys/ adj. card. : vouedo, 0.
De l'ibèro tus, come lo bâsco huts.
D
dens /dɛ̯̃œ̃s/ adv. : d'ense.
De l'arpitan d'ense, come lo francês (d')ainsi.densbeiar /ˈdɛ̯̃œ̃z.bɪ.jɔr/ nc. : dèstin.
De dens puis beiar.din /dɪ̯̃ẽ(n)/ adj. : biô, gent.
Dè-nominalisacion de adin.draf /dräf/ nc. : dragon.
Ben-lèf du romand *drac, avouéc una èvolucion irrèguliére en *drag > *drav > *draf. Ben-lèf la méma èvolucion que l'arpitan Draf (la riviére u mié-jorn de Grenoblo).
E
edur /ˈe.dʏr/ nc. : nê, nege.
De l'ibèro edur, come lo bâsco erur.egjir /ˈeg.ʒɪr/ nc. : solèly.
De l'ibèro egugir, de egur (jorn) puis lo sufixo -gir (que fêt), come lo bâsco eguzki.egjir egir /ˈeg.ʒɪr ˈe.gɪr/ ve. : fâre jorn, fâre solèly.
De egjir (solèly) puis egir (fâre).egur /ˈe.gʏr/ nc. : jornâye (moment que fêt jorn).
Por lo jorn de 24 hores, sèrvir zöur.
De l'ibèro *egur, come lo bâsco egun.egur v́on /ˈe.gʏr bvɤ̯̃ʊ̃(n)/ entèrj. : bonjorn.
De egur (jornâye) puis v́on (bon).egurdi /ˈe.gʏr.dɪ/ nc. : miéjorn.
De l'ibèro egurdi, de egur (jornâye) puis erdi (mêtiêt), come lo bâsco eguerdi.egurraur /ˈe.gʏ.rowr/ nc. : ârba.
De l'ivrico ancian *eguŕaur, de *egur (jornâye) puis *aur (pèrmiér, dèbut).egurraut /ˈe.gʏ.rowt/ nc. : temps (mètèo, climat).
De l'ivrico ancian *eguŕaute, de *egur (jornâye) puis *aute (temps), come lo bâsco eguraldi.egurtor /ˈe.gʏr.tʊr/ nc. : deman.
De l'ibèro egurtor, de egur (jorn) puis -tor (que vient).ej́ien /ˈeʒ.ʒjɛ̯̃œ̃(n)/ nc. : accion.
De l'ibèro egien, come lo bâsco egin.ekar /ˈe.kɔr/ nc. : dècision.
De l'ibèro ekaŕ.ekar egir /ˈe.kɔr ˈe.gɪr/ vt. : dècidar.
De ekar (dècision) puis egir (fâre).ekarri /ˈe.kɔ.rɪ/ adj. : dècisif.
De l'ibèro ekaŕi, de ekaŕ puis -i (adjèctivacion).eme /ˈe.mɛ/ nc. : fèna.
De l'ibèro eme, come lo bâsco eme.ego /ˈe.gʊ/ nc. : alentorns.
De l'ibèro ego, come lo bâsco ingu.ego egir /ˈe.gʊ ˈe.gɪr/ vt. : entorar, envelopar. De ego (alentorns) puis egir (fâre).
elf /elf/ card. : 11.
Du tuche elf (11).erdi /ˈer.dɪ/ nc. : mêtiêt.
De l'ibèro erdi, come lo bâsco erdi.erdi egir /ˈer.dɪ ˈe.gɪr/ vt. : copar.
De erdi (mêtiêt) puis egir (fâre).erri /ˈe.rɪ/ nc. : luè poplâ.
De l'ibèro eŕi, come lo bâsco herri.ertar /ˈer.tɔr/ adj. : prôche.
De la racina vèrbâla erto (vegnir) puis -ar (nominalisacion).erzer /ˈer.θɛr/ nc. adj. : centro.
De l'ivrico meyen erdiar, de erdi puis lo sufixo -ar.es /es/ adv. : nègacion.
Come lo bâsco ez.et /et/ cjc. : ou bien (por les quèstions uvèrtes).
Por les quèstions fèrmâyes, vêre ár.
Origina encognua, ben-lèf du viely-hiôt-alemand *ëdo, ou bien aparentâ avouéc edo en bâsco.èter /ˈɛ.tɛr/ nc. : ètêla.
De l'arpitan ètêla.èterrivrir /ˈɛ.tɛ.rɪv.rɪr/ nc. : ètêla filanta.
De èter (ètêla) puis lo sufico -ivrir (se movêr).
F
fèr /fɛr/ nc. : fèr.
Du francês fer.fian /fjɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : plana.
De l'arpitan pllan.fruö /fry.ɘ/ pron. : tout.
Du hiôt-valêsan früe, come l'alemand früh.
G
gamberdi /ˈgɑ̃ʌ̯̃.bɛr.dɪ/ nc. : miénuit.
De l'ibèro gaberdi, de gabu (nuit) puis erdi (mêtiêt).gàv /gɔw(v)/ nc. : nuit.
De l'ibèro gabu, come lo bâsco gau.gàvi /gɔ.vɪ/ adj. : nocturno.
De gàv (nuit) puis -i (adjèctivacion).gàvlus /ˈgɔv.lʏs/ nc. : solstiço d'hivèrn.
De l'ibèro gabulus, de gabu (nuit) puis lus (long) en ibèro, litèrâlament "nuit longa".gàv́on /ˈgɔv.vɤ̯̃ʊ̃(n)/ entèrj. : bôna nuit.
De gàv (nuit) puis v́on (bon).gàvur /ˈgɔ.vʏr/ adv. : enqu'houi.
De l'ibèro gabur, de gabu (nuit) puis aur (cét), come lo bâsco gaur.godet /ˈgo.dɛt/ nc. : godèt.
De l'arpitan godèt.godetur /ˈgo.dɛ.tʏr/ nc. : godèt d'égoua.
De godet (godèt) puis ur ou bien j́ur (égoua).gon /gɤ̯̃ʊ̃(n)/ nc. : montâye.
De l'ibèro gon, come lo bâsco gora.gori /ˈgo.ð̞ɪ/ adj. : roge.
De l'ibèro gori, come lo bâsco gori.gorri /ˈgo.rɪ/ nc. : chèrn.
De l'ibèro goŕi, come lo bâsco gorri.
H
haf́e /ˈäf.fɛ/ nc. : hache.
Du gèrmanico *happja, come l'arpitan hache et l'alemand Hippe.haf́e egir /ˈäfː ˈe.gɪr/ vt. : hachiér.
De af́e (hache) puis egir (fâre).
I
ilax́ /ˈi.lɔxː/ nc. : centro-vila historico.
De l'ibèro ilaŕś, de ili (vilâjo) puis aŕś (mêson tradicionèla).ildun /ˈil.dʏ̃ɘ̯̃(n)/ nc. : tristèssa.
De l'ibèro ildun.ile /ˈi.lɛ/ nc. : pêl, chevél.
De l'ibèro ile, come lo bâsco ile.ili /ˈi.lɪ/ nc. : vilâjo, petita vila.
Por la granda vila, vêre iltir.
De l'ibèro ili, come lo bâsco hiri ou bien uri.iltaran /ˈil.tɔ.ð̞ɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : ubac, valâye orientâye u nôrd.
De iltun (obscur) puis aran (valâye).iltir /ˈil.tɪr/ nc. : granda vila.
Por la petita vila, vêre ili.
De l'ibèro iltiŕ, come lo bâsco hiri ou bien uri.iltun /ˈil.tʏ̃ɘ̯̃(n)/ adj. : obscur.
De l'ibèro iltun, come lo bâsco ilun.iltun egir /ˈil.tʏ̃ɘ̯̃n ˈe.gɪr/ vt. assombrir.
De iltun (obscur) puis egir (fâre).ir /ir/ nc. : môrt.
De l'ibèro ir, come lo bâsco hil.ir /ir/ adv. : achevonament.
De l'ibèro iŕ.
Y'ora y'est lo mémo mot que ir (de l'ibèro ir), mas y'est per hasard : -r et -ŕ ont convèrgiê en -r en posicion finâla.irar /i.ð̞ɔr/ nc. : mês, luna.
De l'ibèro irar, de ir (môrt) puis lo sufixo -ar (nominalisacion). Dèrivâ de ir porce que châqu'yon mês, la luna môrt.irgon /ˈir.gɤ̯̃ʊ̃(n)/ nc. : féta de l'èscalâda, du 12 de dècembro a Geneva.
De l'ivrico irri (féta) puis gon (montâye).irrargi /ˈi.rɔr.gɪ/ nc. : féta des lumiéres, du 8 de dècembro a Liyon.
De irri (féta) puis àrgi (lumiére).irri /ˈi.rɪ/ nc. : féta.
De l'ibèro iŕi, come lo bâsco irri.irri egir /ˈi.rɪ ˈe.gɪr/ vt. : fétar.
De irri (féta) puis egir (fâre).irur /ˈi.ð̞ʏr/ card. : 3.
De l'ibèro irur, come lo bâsco hiru.isar /ˈi.sɔr/ vt. : étre.
De l'ibèro isar, come lo bâsco izan.iún / yun /jʏ̃ɘ̯̃(n)/ nc. : protèccion.
De l'ibèro iun.iún egir / yun egir /jʏ̃ɘ̯̃n ˈe.gɪr/ vt. : protegiér.
De iún (protèccion) puis egir (fâre).iur /jyr/ nc. : nè.
De l'ibèro luŕ, come lo bâsco elur.ius /jys/ adj. : long.
De l'ibèro lus, come lo bâsco luze.iusar /ˈjy.sɔr/ nc. : èclêr (gâtiô).
De ius puis lo sufixo -ar.iut /jyt/ nc. : son.
De l'ivrico ancian lut, du gèrmanico Lūt, come l'alemand Laut.iź /iθː/ nc. : mot.
De l'ibèro its, come lo bâsco hitz.iź egir /iθː ˈe.gɪr/ ve. : prègiér.
De iź (mot) puis egir (fâre).
J
jabar /ˈʒä.bɔr/ ve. : copar.
De j- puis la racina aba puis -r, ben-lèf come ebaki en bâsco.jainer /ˈʒɛj.nɛr/ vt. ou ve. : gelar.
De j- puis la racina aine puis -r, mèma racina que aintzi en bâsco.jàkir /ˈʒɔ.kɪr/ vt. : savêr.
De j- puis la racina àki puis -r, come jakin en bâsco.jamber /ˈʒɑ̃ʌ̯̃.bɛr/ vt. : balyér.
De j- puis la racina ambe puis -r, come eman en bâsco.jander /ˈʒɑ̃ʌ̯̃.dɛr/ vt. : bêre.
De j- puis la racina ande puis -r, come edan en bâsco.janlar /ˈʒɑ̃ʌ̯̃.lɔr/ ve. : travalyér.
De j- puis la racina anla puis -r, mèma racina que lan en bâsco.jansir /ˈʒɑ̃ʌ̯̃.sɪr/ ve. : portar de lenjos.
De j- puis la racina ansi puis -r, mèma racina que jantzi en bâsco.jàrrer /ˈʒɔ.rɛr/ vt. : prendre.
De j- puis la racina àrre puis -r, come eraman en bâsco.jàrror /ˈʒɔ.rʊr/ vt. : acutar.
De j- puis la racina àrro puis -r, ben-lèf mèma racina que ulertu en bâsco.jàxar /ˈʒɔ.xɔr/ vt. : betar, metre.
De j- puis la racina àxa puis -r, come ezarri en bâsco.jaxor /ˈʒä.xʊr/ v. : mengiér.
De j- puis la racina axo puis -r.jelker /ˈʒel.kɛr/ vt. : uvrir.
De j- puis la racina elke puis -r, come ireki en bâsco.jertor /ˈʒer.tʊr/ ve. : vegnir.
De j- puis la racina erto puis -r, come etorri en bâsco.jibir /ˈʒi.bɪr/ ve. : vivre.
De j- puis la racina ibi puis -r, mèma racina que bizi en bâsco.jicur /ˈʒi.ʃʏr/ vt. : cremar.
De j- puis la racina icu puis -r, mèma racina que su en bâsco.jinger /ˈʒɪ̯̃ẽ.gɛr/ vt. : fabricar.
De j- puis la racina inge puis -r, mèma racina que egin en bâsco.jizer /ˈʒi.θɛr/ ve. : prègiér.
De j- puis la racina ize puis -r, mèma racina que hitz en bâsco.jitrer /ˈʒi.trɛr/ ve. : devegnir.
De j- puis la racina itre puis -r.jivrer /ˈʒiv.rɛr/ ve. : se movêr.
De j- puis la racina ivre puis -r, ben-lèf come ibili en bâsco.jixur /ˈʒi.xʏr/ vt. : ziôtar.
De j- puis la racina ixu puis -r, mèma racina que ikusi en bâsco.jocor /ˈʒo.ʃʊr/ vt. : codre.
De j- puis la racina oco puis -r, come josi en bâsco.joxor /ˈʒo.xʊr/ vt. : lanciér.
De j- puis la racina oxo puis -r, come egotzi en bâsco.jolar /ˈʒo.lɔr/ vt. : achetar.
De j- puis la racina ola puis -r, come erosi en bâsco.jongar /ˈʒɤ̯̃ʊ̃.gɔr/ v. : rèsidar.
De j- puis la racina onga puis -r, mèma racina que egon en bâsco.jorror /ˈʒo.rʊr/ ve. : tombar.
De j- puis la racina orro puis -r, come erori en bâsco.jöuser /ˈʒɘw.sɛr/ ve. : sôtar.
De j- puis la racina öuse puis -r, mèma racina que jauzi en bâsco.juanner /ˈʒɥɑ̃ʌ̯̃.nɛr/ ve. : alar.
De j- puis la racina uan puis -r, come joan en bâsco.juzer /ˈʒy.θɛr/ ve. : partir.
De j- puis la racina uze puis -r.
J́
j́ise /ˈgʒi.sɛ/ nc. : humen.
De l'ibèro gise, come lo bâsco gizon.j́iseis /ˈgʒi.sɪjs/ pron. : pèrsona, nengun.
De j́ise (humen) puis -is (nègacion).j́ur /gʒyr/ nc. : égoua.
Du gôlouès *dur, come lo breton dour.j́uro /ˈgʒy.ð̞ʊ/ adj. : rapido, vito.
De l'ibèro *guro, come lo bâsco aguro.
K
kác /kɛʃ/ adj. : pur.
De l'ibèro kaś.ke /ke/ nc. : fumâye.
De l'ibèro *ke, come lo bâsco ke.ke egir /ke ˈe.gɪr/ vt. : fumar.
De ke (fumâye) puis egir (fâre).kedur /ˈke.dʏr/ nc. : nioles.
De l'ivrico ancian kedur, de ke (fumâye) puis dur (égoua).kedurret /ˈke.dʏ.rɛt/ nc. : bruina.
De kedur (nioles) puis lo sufixo diminutif -et.kevin /ˈke.vɪ̯̃ẽ(n)/ nc. : cheminâye.
De l'ibèro *kebin, de ke (fumâye) puis bin (chemin).krao /krɑo̯/ nc. : crot, corbiô.
De l'arpitan crot.kristau /ˈkris.tow/ : cristâl.
De l'arpitan cristâl.
L
lagi /ˈlä.gɪ/ nc. : membro d'un popllo.
Ben-lèf dèrivâ de lagun.lagun /ˈlä.gʏ̃ɘ̯̃(n)/ nc. : ami, compagnon.
De l'ibèro lagun, come lo bâsco lagun.lagunni /ˈlä.gɘ̃.nɪ/ adj. : amitiêt.
De lagun puis -i (adjèctivacion).latir /ˈlä.tɪr/ nc. : lana.
De l'ibèro latir, come lo bâsco artile.laurraut /ˈlow.rowt/ nc. : sêson.
De l'ancian ivrico lauŕaute, de laur (4) puis aute (temps).làvuir /ˈlɔ.vɥɪr/ nc. : fôrche.
De l'ibèro laubir, de laur (4) puis bilos (ensemblo).làvuirrur /ˈlɔ.vɥɪ.rʏr/ nc. : confolent de rius.
De l'ibèro *laubiŕur, de laubir (fôrche) puis ur (égoua).lenz /lɛ̯̃œ̃θ/ nc. : habilyement (populèro).
De l'arpitan lenjo.lenzbeis /ˈlɛ̯̃œ̃ð.bɪjs/ nc. : habilyement nêre.
De lenz (habilyament) puis beis (nêre).liver /ˈli.vɛr/ nc. : livro.
Du romand *livre ou bien *livro.livriź /ˈliv.rɪθː/ nc. : diccionèro.
De liver (livro) puis iź (mot).lor /lor/ nc. : chârge, pês.
De l'ibèro loŕ.löuf /lɘwf/ nc. : lof.
Du romand *lof.löur /lɘwr/ card. : 4.
De l'ibèro laur, come lo bâsco lau.lusiv /ˈly.sɪw(v)/ * nc.* : solstiço.
Diens gàvlus (solstiço d'hivèrn) puis àrgilus (solstiço d'étif), les dues s'achevonont por -lus, que volâve dire "lumiére". Lo solstiço y'est donc "les dus lus", tot-pariér lus puis lo sufixo duél -iv.
M
mas /mäs/ nc. : mêson en gènèrâl.
Por la mèson tradicionèle, vêre àx́.
Probablament d'un mot romand cognat avouéc lo provençâl mas.meter /ˈme.tɛr/ nc. : mètro.
De l'arpitan mètro.mir /mir/ card. : 1 000.
Du romand *mila.miron /ˈmi.ð̞ɤ̯̃ʊ̃(n)/ nc. : miron, chat (afèctuos).
De l'arpitan miron.mond /mɤ̯̃ʊ̃t/ nc. : luna, mês.
De l'alemand Mond.
N
- nöuń /nɘwn/ card. : 9.
Du gôlouès naun, come lo breton nav.
O
ode /ˈo.dɛ/ nc. : niola.
De l'ibèro ode, come lo bâsco hodei.öiti /ˈɘj.tɪ/ adj. nc. : darriér.
De l'ibèro asti, come lo bâsco aste.orrar /ˈo.rɔr/ nc. : hora.
De l'ivrico ancian oŕar, du latin hora puis lo sufixo -ar.orgei /ˈor.gɪj/ card. : 20.
De l'ibèro oŕgei, come lo bâsco hogei.osex /ˈo.sɛx/ nc. : fêt.
De oso (tot) puis ex (probablament dèrivâ de egir).oso /ˈo.sʊ/ adj. adv. pron. : tot.
De l'ibèro oso, come lo bâsco oso.osöut /ˈo.sɘwt/ adv. : totjorn, tot lo temps.
De oso (tot) puis öut (temps).öur /ɘwr/ adj. nc. : pèrmiér.
De l'ibèro auŕ, come lo bâsco aurren.öur egir /ɘwr ˈe.gɪr/ vt. : comenciér.
De öur (pèrmiér) puis egir (fâre).öus /ɘws/ nc. : vilâjo.
De l'ibèro ars, come lo bâsco ertzi.öut /ɘwt/ nc. : temps.
De l'ibèro alte, come lo bâsco aldi.öutis /ˈɘw.tɪs/ adv. : jamês.
De öut (temps) puis -is (nègacion).oźi /ˈoθ.θɪ/ nc. : ciél.
De l'ibèro otsi, come lo bâsco ortzi.
P
patoa /ˈpä.two/ nc. : patouès.
Du francês patois.pröv /prɘw(v)/ nc. : èprovâjo.
De l'arpitan prova.pröv egir /prɘv ˈe.gɪr/ vt. : èprovar, tâchiér meyen.
De pröv (èprovâjo) puis egir (fâre).
S
sakar /ˈsä.kɔr/ nc. : fruit.
De l'ibèro sakaŕ, come lo bâsco sagar.sant /sɑ̃ʌ̯̃t/ nc. : sant.
Du latin sancti.satir /ˈsä.tɪr/ nc. : amor.
De l'ibèro satiŕ.satir egir /ˈsä.tɪr ˈe.gɪr/ vt. : amar.
De satir (amor) puis egir (fâre).satirra /ˈsä.tɪ.rʌ/ nc. : amâ.
De l'ibèro satiŕa.sause /ˈsow.sɛ/ card. : 8.
De l'ibèro sorse, come lo bâsco zortzi.se /se/ nc. : homo.
De l'ibèro se.seitar /ˈsej.tɔr/ nc. : tomba.
De l'ibèro seltar.ser /ser/ pron. : Que ?
Come lo bâsco zer.serbat /ˈser.bɔt/ pron. : lequél ?
De ser (que ?) puis bat (yon).serregat /ˈse.rɛ.gɔt/ adv. : porque ?
De ser (que ?) puis la dèclinêson côsativa -regat, come lo bâsco zergatik.set /set/ pron. : quand ?
De ser (que ?) puis lo sufixo -t.sfölf /sfɘlf/ card. : 12.
Du tuche zwölf (12).sor /sor/ nc. : bouesc (matiére).
De l'ibèro sor, come lo bâsco zur.sorais /ˈso.rɛjs/ nc. : âbro.
De l'ibèro sorais.
T
ta /tä/ cjc. : et.
Come lo bâsco eta.tant /tɑ̃ʌ̯̃t/ adv. : ètot.
Du romand *tant.temban /ˈtɛ̯̃œ̃.bɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : enfant (en gènèrâl).
Por prègiér de l'enfant de quârqu'yon, sèrvir belec.
De l'ibèro teban.tens /tɛ̯̃œ̃s/ nc. : temps.
Du romand temps.titc /titʃ/ adj. nc. : alemanico, suisse alemand.
Du hiôt-valêsan tiitsch.toc /toʃ/ nc. : lof.
Lo lof est chiér emportant diens la cultura ivrica, l'animâl est apelâ por un emprunt a l'arpitan löuf, lo mot toc sèrt pletout por tot cen qu'est culturèlament associê u lof.
De l'ibèro toś, come lo bâsco otso.
U
uivir /ˈɥi.vɪr/ : bala, balon, sfèra.
De l'ibèro blibir, come lo bâsco biribil.ur /yr/ nc. : égoua.
Muens sèrvi que jur, d'origina gôlouèse, a côsa de la confusion possibla avouéc l'adjèctif dèmonstratif ur.
De l'ibèro uŕ, come lo bâsco ur.urrer /ˈy.rɛr/ nc. : color blu-vèrd.
Come lo breton glas ou bien lo japonês 青 ao, l'ivrico at gins de mot natif por lo blu ou bien le vèrd, y'est basiê sur la color de l'égoua, des plantes puis du ciél. Lo blu puis lo vèrd come en arpitan sont apelâs avouéc les emprunts viu puis vèr.
De l'ibèro uŕara, de ur (égoua) puis -ara (color). Ressemble a la fôrmacion de urdin en bâsco.urror /ˈy.rʊr/ adj. : luen.
De l'ibèro uŕor, come lo bâsco urrun.urt /yrt/ nc. : anâye.
De l'ibèro urt, come lo bâsco urte.urperri /ˈyr.pɛ.rɪ/ nc. : novél an.
De l'ibèro urperri, de urt puis berri, come lo bâsco urteberri.uzar /ˈy.θɔr/ nc. : dèstinacion.
De la racina vèrbâla uza puis -ar (nominalisacion).
V
Valser /ˈväl.sɛr/ adj. nc. : Walser.
Du hiôt-valêsan Walser.vard /värt/ nc. : gouarda.
Du gèrmanico *warda, come l'arpitan gouarda et l'alemand Vart.vèrd /vɛrt/ nc. adj. : vèrd.
Por lo blu-vèrd, vêre urrer.
De l'arpitan vèrd.viu /vjy/ nc. adj. : blu.
Por lo blu-vèrd, vêre urrer.
De l'arpitan bllu.viur /vjyr/ nc. : lim.
De l'ibèro biuŕ.vólfer /ˈvul.fɛr/ nc. : gouorepely, renârd.
Du romand *vulpel, come l'arpitan gouorepely.
V́
v́on /bvɤ̯̃ʊ̃(n)/ adj. : bon, bien.
De l'ibèro bon, come lo bâsco on.v́or /bvor/ nc. : tèta.
De l'ibèro boro, come lo bâsco buru.
X́
- x́us /kxys/ nc. : clusa.
De l'arpitan cllusa.
Z
zalend /ˈθä.lɛ̃t/ nc. : Chalendes.
De l'arpitan Chalendes.zant /θɑ̃ʌ̯̃t/ nc. : chant, chanson.
De l'arpitan chant.zarbon /ˈθär.bɤ̯̃ʊ̃(n)/ nc. : charbon.
Du romand charbon.zaud /θowt/ nc. : chôd.
De l'arpitan chôd.zöur /θɘwr/ nc. : jorn (24 hores).
Por la jornâye, sèrvir egur.
Probablament de l'arpitan jorn.zumen /ˈθy.mɛ̯̃œ̃(n)/ nc. : chemen.
De l'arpitan chumen.
Ź
źakur /ˈtθä.kʏr/ nc. : chin.
De l'ibèro tsakur, come lo bâsco zakur.źank /tθɑ̃ʌ̯̃k/ nc. : coutât, flanc.
De l'arpitan fllanc.źat /tθät/ nc. : chat.
Du romand *chatu, come l'arpitan chat.źeuc /tθɪwʃ/ nc. : chôçura.
Ben-lèf de l'ancian ivrico *tśewśi, de l'ancian arpitan *cheüssi cognat avouéc l'arpitan chôce.źeucan /ˈtθɪw.ʃɑ̃ʌ̯̃(n)/ nc. : bota.
De źeuc (chôçura) puis an (grand), litèrâlament "chôçura grande".
Noms de viles
Alentorns de Liyon
- Anton /ˈɑ̃ʌ̯̃.tɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Anton
- Bron /brɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Bron
- Brend /brɛ̯̃œ̃t(d)/ : Brendas
- Brinyei /ˈbri.ɲɪj/ : Brignês
- Buer /bɥer/ : Buers (quartiér de Vilorbana)
- Dardiy /ˈdär.dij/ : Dardilyi
- Dèsiń /ˈdɛ.sɪn/ : Dèssines
- Erriu /ˈe.rjʏ/ : Rilyu
- Giyot /ˈgi.jʊt/ : Guilyotiére
- Griny /griɲ/ : Grigni
- Iltar /ˈil.tɔr/ : Vilorbana. De iltir (vila) puis tar (noutra)
- Jivor /ˈʒi.vʊr/ : Givôrs
- Kauir /ˈkä.ɥɪr/ : Caluéres
- Krapon /ˈkrä.pɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Crapona
- Krènyu /ˈkrɛ.ɲʏ/ : Crèmiu
- Maiju /ˈmɛj.ʒʏ/ : Mêsiu
- Mirbi /ˈmir.bɪ/ : Miribél
- Monlui /ˈmɤ̯̃ʊ̃.lɥɪ/ ou /ˈmɤ̯̃ʊ̃.ɥɪ/ : Montluél
- Mornant /ˈmor.nʌ̃t/ : Mornant
- Nöuvir /ˈnɘw.vɪr/ : Nôvila-sur-Sona
- Olens /ˈo.lɛ̃s/ : Oulens
- Pon Śaruir /pɤ̯̃ʊ̃ ˈsä.ð̞ɥir/ : Pont-de-Charuis
- Pusiny /ˈpy.sɪɲ/ : Pusigni
- Sen Fon /sɛ̯̃œ̃ fɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Cent-Fons
- Urret /ˈy.rɛt/ : Vaus-en-Velin. De ur (égoua) puis -et (câs gramatical ablatif)
- Vencu /ˈvɛ̯̃œ̃.ʃʏ/ : Vènissiu
- Vień /vjɪn/ : Vièna
- Vrin /vrɪ̯̃ẽ(n)/ : Velin
- Yon /jɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Liyon
- Zacu /ˈθä.ʃʏ/ : Chassiu
- Zanas /ˈθä.nɔs/ : Genâs
- Zanz /θɑ̃ʌ̯̃θ/ : Jenâjo
Savouè
- Abrever /ˈä.brɛ.vɛr/ : Arbèrtvela
- Àrben /ɔr.bɛ̯̃œ̃(n)/ : Arbens
- Bauföur /ˈbow.fɘwr/ : Bôfôrt / Mont-Grand
- Bonvɔr /ˈbɤ̯̃ʊ̃.vɔr/ : Bônavela
- Borjet /ˈbor.ʒɛt/ : Lo Borgèt-du-Lèc
- Eksur /ˈek.sʏr/ : Èx-los-Bens
- Ennsi /ˈɛ̯̃œ̃n.sɪ/ : Èneci
- Ermiy /ˈer.mɪj/ : Remilyi
- Masa /ˈmä.sɔ/ : Anemassa
- Modan /ˈmo.dɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Modana
- Mommaian /ˈmɤ̯̃ʊ̃.mɛ.jɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Montmèlyan
- Motci /ˈmo.tʃɪ/ : Motiérs / Mont-Salin
- Sant Jan (Moriennin) /sɑ̃ʌ̯̃t ʒɑ̃ʌ̯̃(n) ˈmo.ð̞jɛ̃.nɪ̯̃ẽ(n)/ : Sent-Jian-de-Môrièna
- Sant Joer /sɑ̃ʌ̯̃t ʒwer/ : Sant-Jouèro
- Sant Julin (Zenvin) /sɑ̃ʌ̯̃t ˈʒy.lɪ̯̃ẽ(n) ˈθɛ̃.vɪ̯̃ẽ(n)/ : Sant-Jelien (Genevês)
- Tonon /ˈto.nɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Tonon
- X́uz /kxys/ : Clluses
- Yèna /ˈjɛ.nʌ/ : Yèna
- Zanber /θɑ̃ʌ̯̃.bɛr/ : Chambèri
Arpitania
- Ambriu /ˈɑ̃ʌ̯̃.brjʏ/ : Ambèriu
- Auta /ˈow.tɔ/ : Aoûta
- Böur /bɘwr/ : Bôrg
- Brai /brɛj/ : Belê
- Bregon /ˈbre.gɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Brégon
- Busor /ˈby.sʊr/ : Bussolen
- Con /ʃɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Sion
- Erroań /ˈer.wɔn/ : Rouana
- Friböur /ˈfri.bɘwr/ : Fribôrg
- Gremblo /ˈgrɛ̃.blʊ/ : Grenoblo
- Kromai /ˈkro.mɛj/ : Cort-Mayor
- Lans /lɑ̃ʌ̯̃s/ : Lans
- Lons /lɤ̯̃ʊ̃s/ : Lons
- Losan /ˈlo.sɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Losena
- Makon /ˈmä.kɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Mâcon
- Martiny /ˈmär.tɪɲ/ : Martigny
- Pon Sen Mart /pɤ̯̃ʊ̃ sɛ̯̃œ̃ märt/ : Pont-Sent-Marten
- Santif /ˈsɑ̃ʌ̯̃.tɪf/ : Sant-Etiève
- Sus /sys/ : Suse
- Tarrar /ˈtä.rɔr/ : Tararo
- Voerron /ˈvwe.rɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Vouèron
- Vrafranc /ˈvrä.frʌ̃ʃ/ : Vilafranche
- Zenf /θɛ̯̃œ̃f/ : Geneva
Hiot-Valês & Valâye du Lys
- Brig /brig/ : Brega (Brig)
- Ficp /fiʃp/ : Viège (Vìschp)
- Gommc /gɤ̯̃ʊ̃mʃ/ : Conches (Goms)
- Grècnai /ˈgrɛʃ.nɛj/ : Grèssonê (Greschonei)
- Iltaran /ˈil.tɔ.ð̞ɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Praborgne, Gèrmate (Zärmatt). Vôt dire "valâye obscura", "ubac"
- Löik /lɘjk/ : Louèche (Leigg)
- Löikurrin /lɘj.kʏ.rɪ̯̃ẽ(n)/ : Louèche-los-Bens (Leiggerbad)
Suisse gèrmanica
- Bèrn /bɛrn/ : Bern
- Losern /ˈlo.sɛrn/ : Lutsèrna (Lozärn)
- Tsurrik /ˈtsy.rɪk/ : Tsurique (Züri)
- X́aur /kxowr/ : Chur
Pièmont
- Ast /äst/ : Ast
- Civas /ˈʃi.vɔs/ : Civass
- Ivrai /ˈi.vrɛj/ : Ivrèja
- Koni /ˈko.nɪ/ : Coni
- Korny /korɲ/ : Corgnè
- Noar /nwor/ : Nuara
- Pinaur /ˈpi.nowr/ : Pinareul
- Turrin /ˈty.rɪ̯̃ẽ(n)/ : Turin
Lombardia & Liguria
- Milan /ˈmi.lɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Milan
- Sany /säɲ/ : Sanya
- Sena /ˈse.nɔ/ : Gêna (Zêna)
- Spèj /spɛʒ/ : A Spèsia
Payis bâsco
- Alźac /ˈälθ.θɔʃ/ : Altsasu
- Baion /ˈbɛ.jɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Baiona
- Bilbao /ˈbil.bɑo̯/ : Bilbao
- Eivar /ˈɪj.vɔr/ : Eibar
- Gacteis /ˈgaʃ.tɪjs/ : Gasteiz
- Hendai /ˈɛ̯̃œ̃.dɛj/ : Hendaia
- Irron /ˈi.rɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Irun
- Irrony /ˈi.rʊɲ/ : Iruña
- Sant Jan Garrasi /sɑ̃ʌ̯̃t ʒɑ̃ʌ̯̃(n) ˈgä.rɔ.sɪ/ : Donibane Garazi
- Sant Sebaz /sɑ̃ʌ̯̃t ˈse.bɔθ/ : Donostia
Occitania
- Aviny /ˈä.vɪɲ/ : Avinhon
- Bardec /ˈbär.dɛʃ/ : Bardonescha
- Bordju /ˈbor.dʒʏ/ : Bordèu
- Erruman /ˈe.rʏ.mɑ̃ʌ̯̃(n)/ : Rumans d'Isera
- Gap /gäp/ : Gap
- Marsei /ˈmär.sɪj/ : Marselye (Marselha)
- Nis /nis/ : Niça
- Sais /sɛjs/ : Ais de Provença
- Tolon /ˈto.lɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Tolon
- Tolos /ˈto.lʊs/ : Tolosa
- Valens /ˈvä.lɛ̃s/ : Valença
- Viei /vjɪj/ : Vielha
- Xarmon /ˈxär.mɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Clarmont
- Zomont /ˈθo.mɤ̃t/ : Chaumont (Vâl Susa)
Payis catalans
- Ampoz /ˈɑ̃ʌ̯̃.pʊθ/ : Amposta
- Andor /ˈɑ̃ʌ̯̃.dʊr/ : Andorra
- Arkant /ˈär.kʌ̃t/ : Alacant
- Barnar /ˈbär.nɔr/ : Barcelona
- Elc /elʃ/ : Elx
- Erreus /ˈe.rɪws/ : Reus
- Figer /ˈfi.gɛr/ : Figueres
- Jirron /ˈʒi.rɤ̯̃ʊ̃(n)/ : Girona
- Kastei Plannin /ˈkäs.tɪj ˈplɑ̃ʌ̯̃.nɪ̯̃ẽ(n)/ : Castelló de la Plana
- Parm Mayorkin /ˈpärm ˈmä.jʊr.kɪ̯̃ẽ(n)/ : Palma de Mallorca
- Pèrpiny /ˈpɛr.piɲ/ : Perpinyà
- Sagun /ˈsä.gʏ̃ɘ̯̃(n)/ : Sagunt
- Tarrag /ˈtä.rɔk/ : Tarragona
- Vik /vik/ : Vic
- Vrennca /ˈvrɛ̯̃œ̃n.ʃɔ/ : València
- Yeida /ˈjɪj.dɔ/ : Lleida